Charakter tohtoročnej zimy s mimoriadne bohatou nádielkou snehu a súčasnými zdrvujúcimi mrazmi sťažil život niektorých obyvateľov prírodných zátiší Slovenska.

Charakter tohtoročnej zimy s mimoriadne bohatou nádielkou snehu a súčasnými zdrvujúcimi mrazmi sťažil život niektorých obyvateľov prírodných zátiší Slovenska. A tak sú zvieratá a stále vtáky v tomto čase uprostred  zimného obdobia veľmi fyzicky vyčerpané. V záľahách snehu trpí najviac zajačia, srnčia, jelenia a diviačia zver, príslušníci ktorej majú už celkom zamedzený prístup k potrave. Keďže najmä vo vyšších polohách nad 700 m n.m. leží 100 až 150 cm hrubá snehová perina a na hornej hranici lesa v 1500 m n.m. až cez 200 cm, jedince spomenutých druhov sú "nedobrovoľne" na niektorých  lokalitách doslova "uväznené" v snehovom zajatí.  Uprostred tohtoročnej zdrvujúcej zimy sú mnohé jedince zveri doslova na pokraji svojich fyzických síl. Šanca na prežitie takýchto tvrdými zimnými podmienkami vyčerpaných jedincov s pretrvávajúcim chladným počasím spojeným so snežením sa výrazne znižuje. Nepriaznivé snehové pomery nútia lesnú a poľnú zver stiahnuť sa z vrchov do údolí, kde hľadá útočisko aj v tesnom susedstve ľudských obydlí. U ťažko zimou skúšanej zveri sa podstatne znížil prah plachosti, a tak zvyčajne plaché srny či jelenice je možno pozorovať z niekoľkých metrov.

Problém majú aj sovy

Nezvyčajne hrubá snehová prikrývka počas tohtoročnej zimy zamedzuje aj sovám prístup k hlavnej potrave - drobným zemným cicavcom ("lesným myšiam"). Najmä potravní špecialisti na "lesné myši", akými sú medzi sovami pôtik kapcavý a myšiarka ušatá, musia držať nedobrovoľne pôst. Záľahy snehu vo vyšších polohách sa negatívne odrazia na početnosti v lokálnych populačných jednotkách spomenutých druhov. Hrubá snehová prikrývka negatívne postihla aj najmenšiu európsku sovu - kuvika vrabčieho, ktorý však čiastočne kompenzoval nemožnosť chytať myši lovom vtákov. Jeho zvýšený predačný tlak na operence sa však negatívne odrazil na poklese počtu jedincov najmä sýkoriek, kôrovníkov či brhlíkov v lesnom prostredí. Podobný negatívny dopad hrubej snehovej prikrývky na populácie spomenutých druhov sov možno očakávať aj tohto roku. Krutými zimnými pomermi nedobrovoľne vypôstené sovy sú nútené stiahnuť sa zo svojich lesných domovov bližšie k ľudským sídlam, kde sliedia za poživňou. A tak v tomto období sú jedince niektorých druhov sov, najmä sovy lesnej pozorované v tesnom susedstve s ľudskými obydliami. Ich znížená plachosť nesúvisí s chorobou vtáčej chrípky, ale s vyhladovaním. 

Absenciu hlavného zdroja potravy pociťujú v tomto období aj líšky, kuny, mačky a vlky, ktoré patria tiež k významným predátorom drobných lesných hlodavcov. Aj tieto živočíchy musia kompenzovať  tento zdroj potravy iným pokrmom. A tak v týchto dňoch najmä líšky snoria za poživňou aj v blízkosti ľudských obydlí a prehľadávajú smetiská ako aj nádoby s odpadom. Vlky sa tiež pomkýnajú z útrob lesa a môžu sa zatúlať až do intravilánu podhorských dedín či k hotelom, kde najmä v nočnom čase hľadajú niečo "pod zub"... Zo strany tohto zvieraťa možno zasa očakávať  zvýšený predačný tlak na srnčiu, jeleniu a diviačiu zver. Kuny a líšky počas absencie "lesných myší" sa preorientujú na lov operencov, čo sa odzrkadlí na zvýšenom úbytku v populáciách lesných vtákov hniezdiacich najmä na zemi.

V ročnom cykle života operencov predstavuje zima najťažšie obdobie. U stálych vtáčích druhov, ktoré neopúšťajú svoje domovy u nás, si "pani Zima" vyberá každoročne krutú daň. Napríklad z dvanástich  sýkorčích mláďat, nástrahy prvej zimy prežije len jedno-dve! Aj u inak otužilého tetrova hlucháňa, mimochodom pamätníka doby ľadovej, sa nasledujúcej jari z početného potomstva dožije každý desiaty jedinec. Podobne aj u ostatných stálych vtáčích druhov prežije zimné mesiace len nízke percento populácie z leta a jesene. Pre operencov je krajne nepriaznivé počasie, keď dážď a hmla pri teplote okolo 0 ºC namŕzajú na stromy a kríky, ktoré napokon pokryje tenká škrupinka ľadu alebo inoväť. Táto ľadová vrstvička potom zamedzí prístup väčšine vtákom k zdroju potravy. Drobné druhy lesného vtáctva, najmä sýkorky, mlynárky, kôrovníky, brhlíky, ale aj najmenšie európske vtáčiky - králičky zlatohlavé (vážiace len 5 gramov) si totiž hľadajú poživeň prevažne pod šupinkami kôry, v rôznych chorobných tvaroch konárov, vetvičiek a v ihličí. Keď však poveternostné pomery zahalia lesy do na pohľad čarokrásnej, rozprávkovej inoväťovej a ľadovej okrasy, väčšina operencov hladuje, keďže nemá taký silný zobák ako napríklad ďatle, ktoré ľadový pláštik na kmeni stromu rozďobú a dostanú sa tak k poživni.

Pomôcť môžeme kŕmidlom

Prečkať kruté zimné dni aspoň niektorým operencom môže pomôcť človek. Vyhladované vtáčatá, ktoré sa v zimných mesiacoch potulujú v lesných či lúčnych zákutiach, ale aj v záhradách, sadoch, cintorínoch a mestských parkoch väčšinou v kŕdlikoch vďačne príjmu ponúknutú vhodnú potravu. Aj inak plaché sýkorky, brhlíky, kôrovníky, stehlíky, zelienky, pinky, strnádky, glezgy, či datle si rýchlo privyknú navštevovať kŕmidlo umiestnené aj na balkóne paneláka.

Dôležité je všaj vedieť čím môžeme prikrmovať?

Vrabce, ktorých stavy v porovnaní s minulosťou, keď doslova každý dvor gazdu kolonizovala početná vrabčia rodina, podozrivo poklesli, bývajú prvými a stálymi hodovníkmi v kŕmidlách.  Ak operencom ponúkneme slnečnicové semienko, či zopár jadierok z vlašských alebo lieskových orechov, nemusíme sa obávať, že nás ohŕdnu.

.