„Na sv. Katarínu (25. november) aj posledné sťahovavé vtáčiky opúšťajú domovinu…“ hovorievali naši predkovia na Liptove.

Tento zaujímavý poznatok našich predkov má naozaj v kalendári prírody svoju platnosť, lebo do konca novembra obyčajne aj tie "najotužilejšie" sťahovavé vtáky opustia svoje rodiská u nás a poberú sa zimovať do južnejších teplejších oblastí starého kontinentu. Drozdy plavé a trskotavé, ľabtušky lesné a lúčne, červienky či vrchárky strávia zimné mesiace v oblastiach okolo Stredozemného mora. Medzi poslednými nasledujú tak svojich operených "predletcov", ktorí sa odobrali od svojich hniezdisk podstatne včaššie, keďže títo "zimomravejší" migranti sa sťahujú až na Africký kontinent.

Medzi ľuďmi obľúbené lastovičky či belorítky nás opustili už pred viac ako dvoma mesiacmi. Aj na dátum odletu týchto vtáčat mali naši predkovia mimoriadne výstižnú pranostiku: "Panny Márie narodenie (8. September) lastovičiek rozlúčenie...". A tak tieto teplomilné vtáčatá teraz už po namáhavom dvojmesačnom sťahovaní, kedy museli prekonať vzdialenosť vyše štyritisíc kilometrov, zaslúžene "dovolenkujú" na svojich zimoviskách niekde v tropickej Afrike. V týchto oblastiach trávia dni odpočinku napríklad aj bociany, dudky, včeláriky či mucháriky.
Naši predkovia usudzovali aj z odletu vtákov, aká bude nadchádzajúca zima a tieto svoje prognózy podchytili v niekoľkých pranostikách: "Keď divé husi idú preč zavčasu v jeseň, bude skoro zima...", alebo "Pipíšky prileteli, bude tuhá zima...", resp. "Keď čečetiek nevídať, hotov sa na tuhú zimu...".
Ako v mnohých iných pranostikách aj v týchto je aspoň kúsok pravdy.
Najďalej z Európskych sťahovavých operencov sa odlietajú "rekreovať" dážďovníky, a to až na južný cíp Afriky a na Madagaskar... Tieto vtáky sú zvláštne tým, že keď opustia svoje hniezdiská u nás v Európe v priebehu augusta, potom až do návratu späť v máji strávia celé obdobie (9 mesiacov) vo vzduchu! Tieto vtáky, dokonale prispôsobené na život vo vzduchu, dokonca v povetrí aj spávajú a pária sa! Vo svojich tropických zimoviskách navečer vystúpajú do vysokých výšok až okolo 5000 metrov a potom spia v pre ne príjemnej polohe kĺzavého klesavého letu… Dážďovníky počas svojho života nalietajú vyše päť miliónov kilometrov! Za svoj život by si teda tieto operence mohli dovoliť "zaletieť" na Mesiac až osemkrát!

• Stehlík čížavý - čížik
• Slávik červienka

Niekoľko desiatok vtáčích druhov však zostáva "dovolenkovať" vo svojich rodiskách u nás. K takýmto otužilcom patria napríklad sýkorky, ďatle, kôrovníky, brhlíky, stehlíky, glezgy. Vo svojich hniezdiskách počas celého roka žijú aj orly skalné, jastraby lesné a krahulce, krkavce čierne, tetrovy hlucháne, tetrovy hoľniaky, jariabky lesné, jarabice poľné, bažanty... O "rekreácii" možno v prípade stálych vtákov však len ťažko hovoriť, keďže mortalita počas zimy je najmä u drobných vtákov veľmi vysoká. Napríklad z početnej rodinky sýkoriek na sklonku jesene sa návratu životodárnej Vesny dočká len okolo 10% jedincov! Počas zimných mesiacov sa operence deň čo deň "od svitu do mrku" musia zháňať za poživňou, aby prežili nasledujúcu dlhú (šestnásťhodinovú) a chladnú noc.

Aj keď sa sťahovavým operencom na "letoviskách" v južnejších častiach Európy a v Afrike "dovolenkuje" príjemne, pud zachovania rodu je silný. Ten ich núti na sklonku zimy opustiť zimoviská a letieť nazad do svojich pravých domovov. Do svojich rodísk u nás sa sťahovavé vtáky začnú navracať v priebehu marca. Najviac príletov operených migrantov však zaznamenáme počas apríla. V tomto mesiaci sa k nám navrátia aj lastovičky. Býva to obyčajne okolo Juraja, čo vystihuje aj ľudová pranostika: "Na Juraja (24. apríl) lastovičiek návrat do rodného kraja...".

Súvisiace odkazy:

Vzácne muráriky opúšťajú svoje pravé domovy
Sťahovanie vtákov
Operencov sa zmocňuje nápadný predodletový nepokoj
Predodletová sviatočná odobierka belorítok

.

.

.