Život v kŕdli prináša operencovi so sebou viacero výhod, …
"Spoločensky založené" vtáčie druhy, ktoré zostávajú verné svojmu životnému prostrediu počas celého roka, sa na jeseň zlučujú do kŕdlikov. Sýkorkám, mlynárkam, brhlíkom, kôrovníkom, ďatľom, čížikom, glezgom, stehlíkom či hýľom sa prežíva v skupinkách dlhé zimné obdobie ľahšie a s väčšou šancou na prežite, ako keby túto periódu roka trávili individuálne.
Viac očí viac vidí
Život v kŕdli prináša operencovi so sebou viacero výhod, v porovnaní s "pretĺkaním" sa zimným obdobím "na vlastnú päsť". Vtáčie spoločenstvo je lepšie chránené pred útokom potenciálnych dravcov ako osamotený operenec. Keď nejaký príslušník kŕdľa zbadá krahulca alebo kunu, hrozbu potenciálneho nebezpečenstva si nenechá len pre seba, ale o tejto situácii ihneď varovným pokrikom informuje všetkých členov vtáčej pospolitosti, ktorí sa podľa toho "zariadia" a ihneď sa poschovávajú.
Príslušníci kŕdlika majú viac času na zber poživne, ako keby prežívali zimné obdobie individuálne. V takomto prípade sa vtáčik musí spoľahnúť len sám na seba, a tak popri hľadaní potravy musí monitorovať aspoň na "pol oka" dianie v okolí, a preto mu na kŕmenie zostáva podstatne menej času. Podobný benefit zo spoločného života plynie príslušníkovi kŕdľa aj pri náleze potravného zdroja. Viac jedincov má väčšiu šancu nájsť nejakú potravu ako jedinec vedúci samotársky spôsob života.
Spoločenstvo kŕdlika pozostáva obyčajne z blízkych príbuzných, väčšinou to bývajú rodičia, ich deti, bratranci, sesternice, strýkovia a tety. Kŕdliky bývajú obyčajne zmiešané z viacerých druhov vtákov. Takéto zmiešané spoločenstvá vytvárajú už spomínané sýkorky, kôrovníky a brhlíky, ktoré sa v kŕdlikoch potulujú lesným zátiším.
Skupinky pozostávajúce takmer výlučne z jedného vtáčieho druhu vytvára napríklad mlynárka dlhochvostá, stehlík obyčajný alebo stehlík čížik.
Niektoré vtáčie druhy trávia spolu aj dlhé zimné noci. Zo vzájomného tesného spolužitia majú benefit všetky jedince kŕdľa. Mlynárky dlhochvosté spia posadané jedna vedľa druhej na vetvičke, tisnúc sa k sebe, a tak sa zahrievajú a počas mrazivej noci preto strácajú menej tepla, ako keby spali osve. Podobe trávia noci aj kôrovníky dlhoprsté. Tie sa zasa "napchajú" do dutiny v strome, len chvostíky im trčia vonku ako "hviezdica".
Hoci život v kŕdli prináša jedincovi mnoho výhod, na sklonku zimy pod vplyvom aktivizujúcej sa činnosti pohlavných žliaz, reagujúcich skrz epifýzu na predlžujúcu sa svetlú fázu dňa, začína sa u príslušníkov kŕdľa prejavovať teritoriálne správanie, prejavujúce sa narastajúcou vzájomnou neznášanlivosťou, ba až agresivitou. Vtáčie skupinky sa postupne rozpadajú a začínajú sa vytvárať páriky.
Pohlavný pud, vyvolaný zvýšenou aktivitou hormonálnych žliaz, podmieňuje u operencov správanie, ktoré sa u nich začne prejavovať vzájomnou náklonnosťou opačných pohlaví. Narastajúca vzájomná sympatia opačných pohlaví napokon vyústi tvorbou partnerských zväzkov, ktoré sa postarajú o zachovanie rodu.
Text a foto: Ing. Miroslav Saniga, CSc.