„Vtáka poznať po perí a človeka po reči…“
Ľudia zvyknú hovorievať, že vtáka poznať po perí a človeka po reči... Na tom je veru kus pravdy. Vtáky však možno poznať nielen podľa pestrého odevu, ale aj podľa kolísky, ktorú si vedia upliesť. Operení obyvatelia našich hôr, lesov a lúk si vijú svoje hniezda, aby mali kde zniesť vajíčka a po ich vysedení vychovávať mláďatká.
Hniezda ako umelecké diela
Niektoré vtáky si stavajú až "umelecké" hniezda, iné naopak si so stavbou príbytku pre svoje potomstvo nedávajú veľa práce. Najdokonalejšie a v skutočnosti "umelecké" hniezdo si spomedzi našich druhov vtákov stavia kúdeľníčka lužná. Hniezdo tohoto operenca má hruškovitý tvar s tunelovým vchodom. Kúdeľníčka si svoje hniezdo uvije obyčajne na konci tenkých vetvičiek brezy, vŕby alebo jelše. Kostru jej hniezda tvoria vlákna trávy, ktoré sú vzájomne posplietané vlnou z kvetov topoľov a vŕb.
Podobné hniezdo, vajcovitú a celkom uzatvorenú stavbu s postranným vchodom v hornej tretine, si hnetie mlynárka dlhochvostá. Tento drobný lesný vtáčik s veľmi dlhým chvostom si túto umeleckú stavbu uvije obyčajne v pazuche konárov vysoko na strome. Hniezdo buduje z machov a rastlinnej vlny. Zovňajšok hniezda si párik mlynárok obloží lišajníkmi, aby bolo čo najlepšie maskované s okolím a ušlo pozornosti predátorov, vnútro si vystelie až 2000 pierkami!
Typické a so žiadnym iným operencom nezameniteľné hniezdo si stavia aj vlha hájová. Pár vĺh si uvije hniezdo vo vidlici konára, takže celé voľne visí ako kolíska… Hlboký košíček, vpletený do stebiel trstiny, tvorí aj hniezdo trsteniarikov a niektorých druhov svrčiakov. Kolibkáriky dostali svoje slovenské pomenovanie podľa svojho guľovitého hniezda s postranným vchodom, pripomínajúceho kolibku, uhneteného zo suchých lístkov tráv a listov stromov.
Kolibkárikom veľmi podobné hniezdo si buduje aj drobný oriešok hnedý. Samček je taký usilovný "staviteľ", že si stavia viac hniezd, ktoré využíva aj na odpočinok. Hniezda tohoto operenca nájdeme v hromadách haluzia, v "koreňových koláčoch" vyvrátených stromov, pod šúplatami alebo aj v strúchnivených pňoch.
Vodnár potočný si stavia tiež guľovité hniezdo z machu niekde v blízkosti horskej bystriny, nezriedka aj za clonou prudkého vodopádu, takže je neustále ošpliechavané vodou a ohlušované hukotom horskej riavy!
K vtáčím obydliam, ktoré bezpečne pozná aj náhodný návštevník prírody, patrí určite aj hniezdo straky čiernozobej. Je to pomerne veľká stavba z tenkých vetvičiek, ktorá má nad sebou aj zvláštnu "striešku", situovaná obyčajne v tŕní.
K zvláštnym vtáčím príbytkom patria stavby na vodnej hladine. Nezainteresovanému pozorovateľovi pripomínajú tieto vtáčie obydlia napr. potápok skôr kôpku tlejúcich stebiel trstiny a vodných rastlín než skutočné vtáčie hniezdo…
Mnoho vtáčích druhov si stavia hniezda v dutinách stromov. Niektoré (napr. ďatle) si sami vytesávajú hniezdne dutiny. Iné operence sa zasa nasťahujú buď do prirodzených dutín alebo do opustených príbytkov po ďatľoch (sýkorky, brhlíky, mucháriky, žltochvosty, krutihlavy).
Najmenšiu kolísku zavesenú na najtenších ovisnutých vetvičkách smreka si splieta najmenší európsky operenec - králiček zlatohlavý. Hniezda kotlinka tohoto operenca meria len 3 - 4 cm! Jeden z najväčších príbytkov si buduje zasa orol skalný, ktorého hniezdo, umiestnené niekde na skalnom výklenku alebo skalnej rímse, môže mať v priemere až 2 metre a aj výška môže dosahovať vyše metra! Keďže pár orlov skalných počas svojho mnohoročného (15-20 rokov) spoločného partnerského spolužitia každým rokom obnovuje svoje obydlie, jeho váha môže dosiahnuť až úctyhodných niekoľko sto kilogramov!
Ak pri prechádzkach prírodou nájdeme niekde povedľa chodníka v chvojine alebo v tráve vtáčiu kolísku s vajíčkami alebo už holánikmi, potešme sa krátko len pohľadom a rýchlo ju opustime, aby sa jej stavitelia nenaľakali a neopustili ju...
Miroslav SANIGA
Foto: Tetrov - hlucháň - samica